Dizertačná práca
Metodológia kritickej sociálnej vedy: Marxova kritika politickej ekonómie (2013)
(obhájená 26. 8. 2013)
Školiteľ: Doc. PhDr. Igor Hanzel, CSc.
Oponenti:
Prof. PhDr. Václav Černík, DrSc. (FiÚ SAV)
Prof. PhDr. Vladimír Leško, CSc. (KFaDF FF UPJŠ)
PhDr. Zuzana Kusá, CSc. (SÚ SAV)
Abstrakt
HALAS, Juraj: Metodológia kritickej sociálnej vedy : Marxova kritika politickej ekonómie. [Dizertačná práca]. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; Katedra logiky a metodológie vied. Školiteľ: Doc. PhDr. Igor Hanzel, PhD. Komisia pre obhajoby: Filozofia. Predseda: Prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: philosophiae doctor. Bratislava : FiF UK, 2013, 136 s.
Dizertačná práca je príspevkom k filozofii sociálnych vied. Na príklade Marxovej teórie kapitalistického výrobného spôsobu skúma problematiku kritickosti spoločenskovedných teórií. Kritickú funkciu takých teórií chápe ako založenú na troch vlastnostiach explanácií, ktoré tieto teórie umožňujú formulovať. Sociálnovedné kritické teórie majú podľa práce tri kľúčové komponenty: konceptuálny systém, ktorý zodpovedá významovým štruktúram konajúcich aktérov a existujúcich nesprávnych teórií o predmete (aktérsky, teoretický kontext); systém významov opisujúci predovšetkým také aspekty praktík, ktoré aktérom a teoretikom zostávajú skryté (kritický kontext); a systém konceptuálnych vzťahov medzi týmito prvkami, ktoré umožňujú formulovať kritické vysvetlenia. Prvá kapitola analyzuje Marxov pojem kategórie, ktorý označuje súčasti prvých dvoch prvkov. Ukazuje, že druhý prvok Marxovej teórie má špecifickú štruktúru, ktorá umožňuje odhaľovať iracionálne presvedčenia aktérov. Tieto presvedčenia sa chápu ako porušenia pravidiel správneho používania kategórií čiže kategoriálne chyby, ktoré majú podobu konfúzií vecného a spoločenského, transhistorického a historicky špecifického, resp. exoterického a ezoterického. Predmetom druhej kapitoly je výstavba Marxovej teórie alebo spôsob, ktorým sa medzi prvým a druhým prvkom vytvárajú konceptuálne vzťahy. Má charakter cyklického postupu od (spravidla iracionálnych) javových foriem k skrytej štruktúre a od nej k formám jej prejavu. Významnú úlohu v nej hrá racionálne riešenie zdanlivých antinómií a argumentácia reductio ad absurdum. Fungujú ako nástroje, ktorými sa zviditeľňujú iracionálne presvedčenia aktérov o praktikách. Tie sa nahrádzajú racionálnym chápaním praktík, ktoré zahŕňa aj vysvetlenie pôvodu iracionálnych presvedčení. Skúmanie osvetľuje Marxovo chápanie dialektiky a objasňuje pojem imanentnej kritiky. Záverečná kapitola posudzuje mieru špecifickosti výsledkov analýzy pre Marxovu teóriu. Navrhuje rozlišovať medzi kritickosťou teórií v širšom a užšom zmysle, resp. medzi potenciálne a explicitne kritickými teóriami.